Stávka

2. ledna 2013 v 21:35 | Litzy
/bez obrázku/
Tak niečo z vecí, ktoré som sľúbila. Opäť je to taká jednokapitolovka, ale už chystám poviedku na pokračovanie s názvom Som upír. Už dnes Vám pridám niečo o nej a možno sa dočkáte aj prvej kapitoly ;-)



Kiara:
Stano ma vášnivo bozkával a hladil po tvári aj po krku, keď zrazu prestal a odtiahol sa odo mňa.
-Prepáč, ja nemôžem, - nešťastne vzdychol a jemne ma objal.
-Čo sa stalo? - opýtala som sa. Videla som, že oči sa mu lesknú. Zabodával do mňa mučenícky pohľad.
-Ak ti to poviem, budeš ma nenávidieť.
-Prečo by som ťa mala nenávidieť?
-Lebo to, čo som urobil... - odmlčal sa, - je to neodpustiteľné.
-Prezradíš mi to?
-Stavil som sa s kamarátom, že do mesiaca sa s tebou vyspím, - sťažka odpovedal na moju otázku a to, čo mi povedal ma zabolelo ako ostrá dýka v srdci.
-Ja viem, že to bola chyba, ale Kiara, - vzal moju tvár do dlaní, - povedal som ti to. A zastavil som to skôr, ako sa niečo stalo, pretože... pretože ťa ľúbim.
Po týchto slovách som sa prudko postavila a so slzami v očiach hľadela na Stana. Aj on sa postavil a zopakoval posledné slová:
-Ľúbim ťa Kiara, ver mi, prosím.
V tom som sa neovládla a vylepila som mu facku. Ako mi môže po tom všetkom povedať, že ma ľúbi?! Ako?! Pokorne na mňa hľadel, no ja som len neveriacky pokrútila hlavou.
-Aj ja som ťa ľúbila, tak ako nikoho, kým si mi nepovedal to, čo si povedal.
-Kiara, prosím... - začal, no ja som mu nedovolila pokračovať.
-Ja som si myslela, že si sa zmenil, ale ako vidím mýlila som sa. Zbohom.
Vyšla som zo Stanovej izby a zamierila k dverám, no tam ma zastavil. Jemne ma držal za ruku pár sekúnd, no potom som ju vytrhla z tej jeho.
-Kľaknem si pred tebou aj na kolená, len mi daj prosím ešte jednu šancu, dokážem ti, že ťa naozaj ľúbim, prosím, - kým to dopovedal kľačal predo mnou a upieral na mňa svoje krásne hnedé oči.
Zamietavo som pokrútila hlavou.
-Dala som ti šancu napriek tomu, že som vedela aký si, no sklamal si ma, veľmi. Bolí to, keď si pomyslím ako som ti verila, ľúbila ťa, napriek všetkým zlým vlastnostiam. Veľmi ma to bolí. Nemám k tomu viac čo dodať.
Keď som dokončila svoj monológ, slzy sa mi valili po lícach a ja som len otvorila dvere a pustila sa dolu schodmi, keď sa mi zrazu zakrútila hlava a ja som si uvedomila, že toto už nezvládnem.
Stano:
Kľačal som pred otvorenými dverami a cítil, ako sa mi do očí hrnú slzy. Nikdy som kvôli dievčaťu neplakal. Tá stávka bola najväčšia chyba v mojom živote a dobre si to uvedomujem. Z mojich myšlienok ma vytrhlo náhle buchnutie, akoby pád niekoho alebo niečoho.
Rýchlo som vybehol z bytu a zbadal som moju Kiaru ležať na zemi.
-Miláčik, - pribehol som k nej, - Kiara, čo sa ti stalo? Preber sa, Kiara!
Vzal som ju opatrne do náručia a odniesol ju do bytu. Teraz by som asi mal zavolať sanitku, ale čo im poviem? Veď ani neviem, čo sa stalo. Ale niečo musím urobiť. Vytočil som 112 a o pár minút už ktosi klopal na dvere, boli to záchranári.
-Ako sa to stalo? - opýtal sa ma jeden z nich?
-Ja neviem, pohádali sme sa, vybehla z bytu a potom som už len počul buchnutie.
Chvíľu bolo ticho, sledoval som čo s Kiarou robia. Nedokázal som sa zbaviť pocitu, že som zodpovedný za to čo sa stalo.
-Bude v poriadku?
-Zatiaľ nevieme čo s ňou je, musíme ju vziať do nemocnice na nejaké vyšetrenia.
-Ale bude v poriadku? Prežije to, však? - opýtal som sa s menšími, no tak dobre, s väčšími obavami.
-Dúfam, že áno. Ste jej príbuzný?
-Som jej priateľ.
-Tak to dajte vedieť jej rodine a odkážte im, nech sa čo najskôr dostavia do nemocnice.
Kým mi to jeden zo záchranárov vravel, ďalší dvaja už na nosidlách vynášali Kiaru z bytu.
-Počkajte! Prosím vás, mohol by som ísť s vami? Cestou zavolám jej rodičom, prosím.
Chlapík sa na mňa najskôr divne pozrel, no po chvíli prikývol. Musím vyzerať dosť zronene, keď to až zaberá na záchranárov.
Po niekoľkých hodinách, počas ktorých robili Kiare rôzne vyšetrenia, ku mne prišiel nejaký z lekárov a dovolil mi ísť k nej. A len chvíľu na to sa moja maličká prebrala.
-Stano? Prečo som v nemocnici? Čo sa stalo?
-Spadla si zo schodov. Je to moja vina, prepáč.
-Ty si ma oklamal. Mne sa zatočilo v hlave, keď som odchádzala... - spomenula si náhle a v očiach mala slzy. Bolo mi ťažko, keď som sa jej do nich pozeral, ale vedel som, že za to môžem len ja. Nemal som pristúpiť na tú stávku, bola to blbosť.
-Nič mi už k tomu nepovieš? - vytrhla ma zo zamyslenia.
-Som idiot.
-Áno to si.
Má pravdu, vo všetkom. Oprávnene sa na mňa hnevá. Čo teraz?
-Kiara... - vzdychol som si, - prepáč mi to. Ja... viem, že to bola veľmi veľká chyba. Ľúbim ťa, prosím ver mi.
Kiara odvrátila hlavu a rukou si utrela líce, po ktorom sa jej už hodnú chvíľu kotúľali slzy. Zaboril som si tvár do dlaní. 'Som tu zbytočne' napadlo ma po niekoľkých sekundách. Asi bude lepšie, keď zavolám Kiarinej mame, aby prišla a ja pôjdem niekam preč.
Bez jediného pohľadu na ňu som sa postavil a zamieril som k dverám.
-Stano! - oslovila ma zrazu a ja som sa okamžite otočil. - Nechoď preč.
-Prečo? - opýtal som sa a nádej, ktorú som pocítil bola neskutočná.
-Naozaj ma ľúbiš?
-Ako nikoho. Ver mi, keby to tak nebolo vyspal by som sa s tebou bez okolkov a teraz už by som na úplne inom mieste a ty tiež.
-Ešte vždy máš záujem o druhú šancu?
Nádej, ktorú som pocítil bola neskutočná a Kiarina otázka mi vyčarila úsmev na tvári. Podišiel som k nej a nežne som ju pobozkal.


Tak čo si o tomto príbehu myslíte vy? Zachoval sa Stano správne voči Kiare? Mal jej to podľa Vás povedať tak ako to aj urobil, alebo sa mal na to vykašľať? Ľúbi ju podľa Vás, ako jej to tvrdil? A čo Kiara? Urobila dobre, že mu dala druhú šancu? :-)

Autorka: Litzy
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Anča ^_^ Anča ^_^ | E-mail | Web | 3. ledna 2013 v 12:36 | Reagovat

hojda :) beru tě do affs, ale do others :) budeš v rubrice v menu :)

2 Katherine alá Bella-kejtý<3 :D Katherine alá Bella-kejtý<3 :D | Web | 3. ledna 2013 v 16:03 | Reagovat

Máš talent :))
A jo beru tě :))

3 Simi Maple Simi Maple | Web | 3. ledna 2013 v 16:28 | Reagovat

je to krásně napsané:)

4 Kecka Kecka | Web | 3. ledna 2013 v 18:24 | Reagovat

ahah :))

5 DIYLenka DIYLenka | Web | 3. ledna 2013 v 21:12 | Reagovat

krásne ^^

6 ╰ ℓα ρℯтιтℯ ℬσɴɪᴛkα ╮ ╰ ℓα ρℯтιтℯ ℬσɴɪᴛkα ╮ | Web | 3. ledna 2013 v 22:08 | Reagovat

Určite nespriatelím :) Nenávidím poviedky ^^"~

7 Emily Emily | Web | 4. ledna 2013 v 0:34 | Reagovat

Píšeš krásně :)

+ Promin', ale do affs tě nevezmu :/ Mám jich už moc :-x

8 MsBrontofuzik MsBrontofuzik | Web | 4. ledna 2013 v 0:59 | Reagovat

Nebudem komentovať čo urobil dobre, čo zle a pod. Ale skôr samotnú poviedku. Je to pekne myslené, len by to bolo lepšie písať z 3.osoby, ale poznám to, aj ja píšem viacej v 1.osobe. Iná vec ale, má to dobrý dej, lent o ide hrrrr z kopca rýchlosťou blesku. Napr. to, že ona ho ľúbila ale zrazu mu to vraví, akoby ho už neľúbila. Milovať sa nedá prestať zo sekundy na sekundu len kvôli pár slovám čo niekto povie, to je len pobláznenosť. Na to, aby človek došiel k rozhodnutiu, že nemiluje, musí sa chvíľu do seba zahĺbiť. Bolo by to lepšie rozpracované do viac dielov, i keď chápem, že potom by sa ťažko písal zvrat, ako spadla zo schodov. Nuž pekná romantika, len to má od reality ďaleko. Ale na to je  fikcia, no nie? :)) Dúfam, že Ti nevadí moja kritika ;) Lebo píšeš dobre a určite sa vypracuješ. P.S.: Teším sa na tú poviedku "Som upír". :-)

9 lilliinka lilliinka | E-mail | Web | 4. ledna 2013 v 10:10 | Reagovat

[8]: Neřekla bych, že třetí osoba je lepší, jasně má nadhled nad věc, ale když je to psáno v první osobě dodává to příběhu opravdovost a procítěnost než když to vypráví někdo jiný.
Jinak taky mi to přijde hodně rychlí. Samozřejmě chápu, že se celý děj musí vměstnat do jednorázovky, ale ta svénk, dy spadla ze schodů by asi opravdu potřebovala trochu rozvést, i když je pravda, že Stano to neviděla je to psáno jeho pohledem. Jsem tedy rozpolcena. Líbí se mi to, i když jsm radši na smutný příběhy:)
A kdybych se měla zamyslet nad otázkama, tak ano Stano udělal opravdu dobře, že jí to řekl,  protože tím dokázala, že jí miluje Koneckonců je to přeci v závěru napsaný:)A Kiara udělal dobře, každý by měl dosatat druhou šanci.

10 Litzy Litzy | E-mail | Web | 4. ledna 2013 v 15:02 | Reagovat

[8]:

[9]:

Kritika mi nevadí, skôr som za ňu vďačná, pretože viem čoho sa mám pri písaní strániť apod. :-) Áno a aj mne to pripadalo také trošku rýchle, ale neviem, tak mi to tam pasovalo :D :-)
Lilliinka skús Zas a znova, hneď na začiatku je to smutné :D :-)

11 lilliinka lilliinka | E-mail | Web | 5. ledna 2013 v 10:09 | Reagovat

[10]: Zas a znovu říkáš, zní to zajímavě, třeba to zkusím:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama