Láska z baru - 5.kapitola

3. ledna 2013 v 23:09 | Dada


"Už som-už som! Poďme rýchlo," ťahala ma za rukáv už oblečená Vivijen.
"Dobre. Idem sa obliecť," povedala som jej. "Prepáčte chalani, nechcem vás vyháňať, ale my ideme na raňajky..."nedopovedala som, lebo mi do reči skočil Harry.
"My vás pozývame. Vlasne sme ešte ani my nejdeli, však Niall?"
"Ja som už je.." drgol do Nialla Harry. "Áu Hazza, jedol som už, ale aj tak som hladný," musela som sa zamiať. Stáli predo mnou ako dvaja panáčikovia bez pohnutia a pozerali na mňa psími očami.
"Dobre, chvíľku počkajte, idem sa obliecť," súhlasila som.
Rýchlo som sa dala dokopy. Obliekla som si sivé rifle, žlté tričko na ramienka a čierny svetrík. Doplnila som to čiernymi hodinkami. Nemaľovala som sa, len som si slabo pretrela riasy špirálou, ako vždy. Chalani už čakali na chodbe. Vivijen bola na Harryho rukách. Obliekla som si ešte vetrovku a šli sme. V Mekáči sme si dali hambruger a hranolky, Niall dojedol za Vivijen. Harry mi vysvetlil, že vždy tak veľa je. Na policajnej stanici nám oznámili, že Vivijen mamu nemá. Zomrela pri akejsi autonehode a iných príbuzných tiež nemá. Mali sme možnosť ju vrátiť do detského domova alebo si ju adoptovať. Nevedela som čo mám robiť. Neviem ako sa o ňu postarám, ale do decáku ju nedám. Vzala som si ju. S chalanmi sme ešte boli na obede a potom som šla domov. Vivijen som dala k pani Hopkinsovej, aby ju postrážila kým ja budem v práci. Súhlasila. V byte som konečne skypovala s Aďkou. Povedal som jej o všetkom čo sa stalo. Neverila mi. Smiala sa. Trubka malá! Keď sme skončili ešte som zavolala mamke.
"Ahoj mami, ako sa máte s ockom?" opýtala som sa do telefónu.
"Ahoj. Konečne si sa ozvala! Dobre a ty? Chýbaš nám tu. Veľmi," smrkla.
"Mamí. Noták nepláč. Mám sa dobre a čo vy s ockom?" opýtala som sa s hrčou v krku. Vždy som bola až príliš citlivá. Ak som niekoho videla plakať, tak som plakala aj ja. No pri mojich najbližších to bolo ešte horšie a hlavne vtedy ak som bola príčinou ja. Nezniesla som pocit, ak plakali pre mňa. Zožieralo ma to a výčitky boli až veľmi silné.
"Otec zase odišiel na nejaké rokovanie, tento krát do Nemecka. A ja som doma. Pred chvíľkou som prišla. Bola som v práci, no dnes sme skončili skôr."
"Takže si zase sama. Mama nemohla by si ísť k babke? Aspoň zatiaľ kým sa vráti otec. Vieš, že nie je bezpečné aby si bola doma sama, pri jeho práci. Bojím sa o teba," vravela som zúfalo. Otec bol síce uznávaný podnikateľ, no stále mal veľa nepriateľov. Keď som bola ešte na Slovensku už sa nám stalo, že sme sa museli viackrát presťahovať. Raz sme boli na chate a keď sme prišli, všetky okná na našom dome boli porozbíjané. Nábytok v dome bol zničený a všetko bolo porozbíjané.
"Nebude to potrebné zlatko. Otec mi nechal pred dverami ochranku a o tri dni by už mal prísť domov. Len kedy konečne prídeš ty? Už si tu nebola skoro rok," povedala mi mama.
"Ja viem mami, no vieš ako to je. Každý na mňa pozerá, kamaráti sú na mňa naštvaní lebo som ich nechala len tak a odišla s tým ..."došli mi slová. Ako ho mám nazvať? Sviňou? Hajzlom? Úbožiakom? Podrazákom? Teraz je to ťažké. Vtedy mi pomohol, teraz ma znemožnil a oklamal. Vlastne, ako mi pomohol? Tým, že mi nosil chľast a drogy? Vtedy to bolo pre mňa potešenie, lebo som aspoň na chvíľu bola vo svojom svete. V dokonalom svete výmyslov a eufórii. Tam, kde nikto neumieral a každý bol šťastný. Zomrela mi veľmi blízka osoba. Otcova mama. Moja babka - moja najlepšia kamarátka a človek, ktorý ma chápal viac ako vlastná mama. Áno, vtedy mi pomohol, hoci som sa zabíjala. "...prídem, neboj sa. Raz prídem. Musím končiť, niekto mi klope na dvere. Ahoj a ľúbim ťa."
"Dobre, dúfam, že čoskoro. Aj ja teba ľúbim a dávaj na seba pozor," povedala a ja som zložila. Klamala som jej. Nikto mi neklopal na dvere, len som tento hovor už chcela ukončiť. Spomienky na minulosť mi nerobili dobre. Hodila som mobil o zem, skĺzla sa chrbtom po stene a rozplakala sa.

Autorka: Dada
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Drobec Drobec | 4. ledna 2013 v 14:13 | Reagovat

Ďalšiu :)

2 Ilon-Ká** Ilon-Ká** | 4. ledna 2013 v 19:17 | Reagovat

hezký, moc se mi líbí tvoje příběhy :-) promiň, že nestíhám komentovat... škola :-(

3 JaizeBah JaizeBah | E-mail | 21. dubna 2018 v 0:50 | Reagovat

viagra 20mg replies
http://viagrawithoutdoctorstore.com - viagra without a doctor prescription
  viagra half life
<a href="http://viagrawithoutdoctorstore.com">viagra without a doctor prescription usa
</a> - viagra compatable prozac
viagra generic offline

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama