Láska z baru - 4.kapitola

1. ledna 2013 v 23:26 | Dada


Bolo to zvláštne. Otvorila som vchodové dvere a po schodoch som vyšla na 3 poschodie. Máme aj výťah, ale mám z neho panický strach. Keď som ešte bývala na Slovensku zo svojou najlepšou kamarátkou sme šli k nej domov na siedme poschodie. Bol to starý výťah a ona v ňom ešte začala skákať a smiala sa mi do ksichtu. Rozkričala som sa na plné hrdlo, dala jej facku a rozplakala sa. Pripomína mi to dodnes. Vždy sa na tom nasmejeme. Teraz už áno, ale vtedy som sa na ňu hnevala dva týždne. Je hrozná.
Vivijen som uložila do svojej postele. Dala som si rýchlu sprchu a pobrala sa spať aj ja.
Ráno som prekvapivo bola už o pol 8 hore. Zvyčajne spím do takej pol dvanástej, ale dnes ma zobudila Vivijen. Bola hladná. Nechcelo sa mi vstávať, no musela som.
Prišla som do kuchyne a Vivijen šla za mnou. Bola taká rozkošná.
"Ták, čo by si si dala?" zodvihla som ju na vysokú barovú stoličku a brnkla jej po nošteku. S úsmevom som ju sledovala. Mala také veľké hnedé očká a dlhé tmavé vlasy. Vyzerala ako ja, keď som bola v jej veku.
"No ja... dala by som si asi detskú krupicu," pozrela na mňa psími očkami. Na to, že mala len päť rokov, bola veľmi inteligentná.
"Máš to mať," povedala som. Z chladničky som vybrala mlieko, naliala do hrnca a zapla plyn. Z poličky som vytiahla deckú krupicu a cukor. Kým som ju varila, Vivijen sledovala televíziu čo som mala v kuchyni. Pozerala gumkáčov. Usmiala som sa. Aj ja som ich niekedy pozerala s mojím bratrancom a sesternicou. Každú sobotu som bola u nich a pozerala s nimi. Ako veľmi mi chýbajú. Súrodencov nemám, ale Miško je ako môj brat a Aďka ako sestra. Čo asi tak robia? Bola som s nimi v kontakte, ale už týždeň sme ani neskypovali ani len nepísali. Ja nemám čas, Miško chodí na vysokú, je o tri roky starší a Aďka je v treťom ročníku na gymnáziu. Nie, nebiflí sa. Práve naopak. Doma sa neučí skoro nič. Veľmi veľa si pamätá z hodín. Je pravý opak mňa. Rozmýšľam, že by som ich už mohla ísť pozrieť. Z mojich myšlienok ma vytrhol zvonček. Krupica už bola skoro hotová, ale ešte som ju nechala na plyne a bežala otvoriť. Cez kukátko som sa pozrela kto zvoní tak skoro, ale nikoho som nevidela. Otvorila som. Zpoza roha na mňa vyskočil Harry a za ním blondiak zo včera.
"Kriste! Som sa zľakla!" chytila som sa za srdce. Búšilo mi ako zmyslou zbavené.
"Prepáč. To bol Niallov nápad," vyhováral sa Harry.
"Tak to ti ďakujem," lakťom doňho štuchol blondiačik. Ako som práve zistila, volá sa Niall.
"Ach Bože chalani. Kto vás sem pustil?" opýtala som sa.
"Jedna stará pani. Pomohli sme jej s nákupom. Býva o poschodie nižšie," usmieval sa Harry ako mesiačik na hnoji. Aha, pani Hopkinsová. Je vdova už štyri roky. Občas k nej zájdem na čaj. Je to taká moja tretia "stará mama". Chvíľu sme len tak stáli a pozerali na seba.
"Nehorí tu niečo?" opýtal sa Niall. Vivijen začala kričať. Vyvalila som oči. Rýchlosťou blesku som bola v kuchyni. Chalani mi boli za pätami.
"Krupica! Do riti, do riti, do riti! Som nemehlo!" rýchlo som ju stiahla dole zo sporáka. Prihorela a ešte k tomu mi aj povychádzala vonku z hrnca na sporák. Až oheň zhasol. Bolo cítiť plyn, rýchlo som ho vypla.
"Do frasa!" hodila som utierku na kuchynskú linku. Nervózne som behala po kuchyni. Chalani a Vivijen sa na mne dobre zabávali. Smiali sa ako retardovaní, no keď som na nich pozrela, nahodili poker faces.
"Takto by si nemala hovoriť pred maličkou," upozronil ma Harry so smiechom.
"Mne to nevadí. Je to smiešne," smiala sa Vivijen.
"Nemala by si to počúvať," dala som ju dole zo stoličky. "Choď sa obliecť a pôjdeme do Mekáča. Čo ty na to?" pohladkala som ju po hlávke.
"Tam som ešte nebola. Jupíí," bežala do spálne.
"Čo tu vlastne robíte?" opýtala som sa ich. Prišlo mi to čudné. Vôbec sa nepoznáme a oni sa sem natrepú akoby sme sa poznali roky.
"Včera si vravela, že pôjdeš na políciu. Tak som chcel ísť s tebou a tuto Niall chcel ísť tiež," ukázal na blondiaka.
"My sa ešte nepoznáme. Ahoj, ja som Niall Horan," nastavil mi ruku a ja som po nej tľapla.
"Dada," usmiala som sa. Zrazu sa ku mne priblížil a objal ma. Zvláštne. Harry mi dal včera pusu, hoci len na líce, ale cítila som sa ako v siedmom nebi a tento ma teraz objíme. Ja osobne, keď som sa s niekým zoznamovala, tak to bolo len že "ahoj" "ahoj", žiadny fyzický kontakt. Preto ma to tak vyviedlo z miery. Nebola som na to zvyknutá.


Autorka: Dada
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 blogctvrteholky blogctvrteholky | 2. ledna 2013 v 11:55 | Reagovat

Hezký.. moc ráda tyhle tvoje příběhy :-)

2 Jija Jija | 2. ledna 2013 v 14:48 | Reagovat

Super :-) :-) bude aj pokračovanie? :-)

3 Litzy Litzy | E-mail | Web | 2. ledna 2013 v 15:04 | Reagovat

[1]: Láska z baru je poviedka mojej kamošky Dady :-) Ale určite bude rada za pozitívne ohlasy ;-)

[2]: Malo by byť, dnes sa porozprávam s Dadou, či už niečo má :-)

4 Lili Lili | 2. ledna 2013 v 15:33 | Reagovat

super :) som zvedava na pokračovanie :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama