Posed A&A

30. prosince 2012 v 18:49 | Litzy
/bez obrázku/
Ďalšia poviedka z mojej tvorby, jednokapitolová. Dúfam, že sa bude páčiť :-) A samozrejme, čakám názory.

Anka s Andrejom sa boli konečne opäť spolu prejsť ako kedysi. Opustený posed takmer v lese na kraji dediny, v ktorej bývali obaja, bol ich spoločným miestom pre rozmýšľanie. Dávno tu neboli spolu. Andrej študuje vo Viedni klavír a Anka chodí do neďalekého mesta na Obchodnú akadémiu. Nemajú príležitosť sa stretávať, keďže ani jeden s nich takmer nikdy nie je doma. Teda, Andrej doma nie je vôbec.
No teraz v lete majú celé dva mesiace na to, aby sa rozprávali a prechádzali ako za starých čias. Tí dvaja sa poznajú už odmalička, no pre ich vekový rozdiel sa nejaký čas veľmi nerozprávali. Andrejovi bolo trápne pred kamarátmi a Anka mu zas nechcela robiť problémy.
Keď bola už Anka v deviatom ročníku, Andrej pochopil, že jeho predsudky sú blbosť a tak opäť obnovili svoje staré kamarátstvo.
-Počuj, to čo si mi vravela minule, že som sexy... to si myslela vážne? - opýtal sa jej znenazdajky a postavil sa na kraj posedu, aby sa mohol rozhliadnuť dookola. Väčšinou tam len tak sedeli potichu, rozprávali sa cestou k posedu a potom cestou domov. Anku táto otázka zaskočila, aj keď vedela presne o čom hovorí. Mala vtedy veľmi dobrú náladu a keď má dobrú náladu povie hneď niečo strelené. Avšak často si to naozaj myslí. A v tomto prípade je to tiež tak.
Postavila sa k nemu.
-Andrej, poznáš ma. Vieš, že vravím len to, čo si naozaj myslím, - usmiala sa. Nevie však, či to je dobrý nápad. Nechce ich kamarátstvo pokaziť, ale keď to už raz povedala, vrátiť sa to nedá a ona nedokáže klamať.
-A ty vieš o tom, že... - oprel ju o zábradlie posedu a postavil sa pred ňu, - si tiež neskutočne sexy? Veľmi sa mi páčiš.
Zahľadel sa jej priamo do očí a pomaly sa k nej približoval. Má ju naozaj rád. Vždy ju mal rád, ale nikdy ho nenapadlo, že by to niekedy mohlo byť až také intenzívne.
Anka netušila, čo má robiť. Túžila ochutnať jeho pery a cítiť ho na sebe viac, oveľa viac ako doteraz. Doteraz to boli len kamarátske dotyky, objatia. No ona chcela čosi viac. Niečo, čo by mohlo navždy zničiť ich krásne priateľstvo. Bola si toho vedomá.
Andrej sa naklonil blízko k nej a pery sa im jemne obtreli o seba. A znovu. Tentokrát na dlhšie. Sladko ju bozkával a Anna jeho bozky opätovala. Vzápätí si však uvedomila, čo sa deje a snažila sa ho od seba dostať preč.
-Andrej...
Už si to uvedomil aj on, pustil ju a otočil sa jej chrbtom.
-Prepáč mi to, Anka. Nechcel som. Zabudnime na to.
-Nekazme si priateľstvo, prosím Andrej...
-Nezvládam to Anička, bez teba to nevydržím, - náhle sa otočil späť a striedavo jej hľadel na pery a na oči. - Nedokážeš si ani len predstaviť, čo pre mňa znamená, že sme konečne spolu.
-Aj ja som veľmi rada, že si tu, ale nepokazme to takto. Vieš, že to skôr alebo neskôr skončí a to ja nechcem. Potrebujem ťa, vždy ťa budem potrebovať, Andrej.
-Ja viem, veď ja teba tiež, - pritiahol ju k sebe a objal ju, ona sa však hneď odtiahla.
-Pôjdeme už?
-Ako chceš.

Autorka: Litzy
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 J.Up J.Up | E-mail | Web | 30. prosince 2012 v 18:58 | Reagovat

povidka se povedla :) pěkny blog :)

2 J.Up J.Up | E-mail | Web | 30. prosince 2012 v 19:15 | Reagovat

určitě tvůj blog zase rád navštívím :)

3 Kecka Kecka | Web | 30. prosince 2012 v 19:24 | Reagovat

Nádherný romantický příběh. :)

4 Em. | shaymitchell-daily Em. | shaymitchell-daily | Web | 30. prosince 2012 v 19:58 | Reagovat

Je to moc hezký! :)

5 Kecka Kecka | Web | 30. prosince 2012 v 22:36 | Reagovat

Není zač. :)

6 blogctvrteholky blogctvrteholky | 31. prosince 2012 v 15:48 | Reagovat

Moc hezký :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama