Nechcem byť kamarát

30. prosince 2012 v 15:16 | Litzy
/bez obrázku/
Niečo nové z mojej dielne :-) Nie je to síce úplná novinka, ale teraz vám to po menších úpravách zverejňujem. Možno bude pokračovanie ;-) Čakám názory.


Už hodnú chvíľu ho sledovala, ako si len podopiera hlavu a oči sa mu zatvárajú. Domov však ísť nechce, ale musí ho odtiaľto dostať. Je totálne opitý.
-Peťo, no tak, poď, - začala ho ťahať od stola. Postavil sa, no na nohách sa udržal len tak tak. Podarilo sa jej ho dostať von z baru, musela ho dotiahnuť až po jeho dom. Nebýval veľmi ďaleko, ale v tomto prípade je to iné.
-Anka? - zastal zrazu.
-Áno? - pozrela na neho a čakala čo povie.
-Ja... nechcem byť tvoj kamarát...
Jeho slová ju ranili, ale vedela, že to určite nemyslel takto.
-Si opitý, Peťo. Zajtra sa porozprávame, - odpovedala Anka neutrálne a znovu ho začala ťahať.
Vzápätí potiahol on ju a ona tak skončila v jeho náručí. Trochu sa zatackali a ona mala strach, že spadne na zem a stiahne ju so sebou. Ako by ho potom dostala na nohy? No našťastie udržal rovnováhu.
-Nie. To som povedal zle, sakra. Páčiš sa mi a chcem byť viac ako len tvoj kamarát. Tak je to dobre.
Spokojný sám so sebou a s vetami, ktoré mi povedal stál zrazu celkom blízko pri Anke a ona z neho zacítila alkohol.
-Porozprávame sa zajtra, nevieš o čom hovoríš, - snažila sa vymaniť z jeho objatia. Petrova blízkosť jej nerobila dobre, už od začiatku z neho bola mimo. Vysoký tmavovlasý chlapec s hnedými očami, ktorý okrem toho pravidelne športuje... Vyzerá fakt skvelo a nedá sa mu odolať.
-Som opitý, to áno, priznávam. Ale, - na chvíľu sa odmlčal, nadýchol sa a zahľadel sa jej do očí. Anke bolo z neho trochu smiešno. Potom ju chytil silnejšie a rýchlo pritiahol blízko k sebe. Mala pocit akoby sa v tej chvíli jej srdce zbláznilo. Na chvíľu prestalo biť a potom, akoby si chcelo vynahradiť tú chvíľu, sa rozbúchalo ako šialené. Naklonil sa k Anke, no ona sa prekonala a odvrátila hlavu. Aspoň jeden z nich musí byť v tejto situácii rozumný.
Peťo to, samozrejme, pochopil po svojom.
-Ja sa ti nepáčim? - opýtal sa namrzene a pravou rukou nežne otočil jej tvár k sebe.
-Nenecháme to radšej na zajtra? Sľubujem, že zajtra prídem k tebe a porozprávame sa o čom len budeš chcieť, ale teraz ťa odprevadím, ty si ľahneš a budeš spať, jasné?
Neochotne uvoľnil objatie a prikývol.
-Tak poďme, - chytila ho za ruku a začala ho ťahať smerom k jeho domu.
Keď konečne došli k dverám Peter ju znovu pritiahol k sebe a začal jej čosi mrmlať pri uchu, nič mu ale nerozumela.
-Vôbec neroumiem čo mi hovoríš, ale na niečom sme sa dohodli, nie? - odtiahla sa a s miernym strachom, čo bude nasledovať, pozrela do Peťových očí.
-Poď so mnou hore, - prehodil nenútene.
-Nie, - odpovedala rázne Anka. - Dohodli sme sa, že ty teraz pôjdeš, vyspíš sa a ja sa tu zajtra zastavím. Takže padaj, idem preč. Pá.
Keď už bola na odchode, presvedčená, že toto dnešné divadielko sa končí, Peťo ju otočil k sebe a začal ju bozkávať. Tieto bozky sa jej ale vôbec nepáčili. Boli drsné, bez lásky. Preto sa od neho odťahovala ako len vedela, až sa jej napokon podarilo vymaniť z jeho silného objatia. Anka sa rozbehla preč.

Peter sa zobudil s neuveriteľne silnou bolesťou hlavy a poriadnymi suchotami. Hneď zišiel dole a vytiahol z chladničky fľašu nesladenej minerálky. Vypil minimálne pol litra naraz. Michaela, jeho mama, sedela na pri stole a s úsmevom ho pozorovala. Nikdy mu nevyčítala nič zlé, čo urobil. Radšej sa s ním o tom normálne a kľudne porozprávala. Bez zbytočných hádok a obviňovaní. Museli predsa držať spolu, nemali nikoho, len jeden druhého.
-Prepáč, ty už si hore? - ozval sa Peťo po chvíli, keď si mamu všimol. - Dobré ráno.
-Skôr dobrý deň, - zasmiala sa Michaela. - Vieš vôbec koľko je hodín?
Peťo pokrútil hlavou, veď to ani netušil. Vybral z chladničky nejaké jedlo a sadol si k mame.
-Je pol jednej.
-Cože? - začudoval sa. - To nemyslíš vážne. Veď až tak dlho som nespal.
-Ale spal. Ani sa tomu nedivím, prišiel si v hroznom stave.
-Prišiel som sám? - vyzvedal a popritom si pripravoval raňajky.
-Nie, odprevadila ťa Anka. Mal by si jej poďakovať. Ťahať takého valibuka až sem jej muselo dať poriadne zabrať.
Hodil na mamu nenávistný pohľad, no vzápätí si spomenul na Anku a usmial sa. Odhryzol z chleba.
-Je to poklad.
-Anka sa ti páči, však?
-Ako si na to prišla?
-Je to na tebe vidno. Vždy keď ju vidíš, žiariš ako slniečko, - usmiala sa Michaela. Bola by veľmi rada keby jej syn chodil s Ankou. Veď ju pozná od malička a okrem toho je jej veľmi sympatická.
V tom niekto zazvonil. Peter sa postavil, mama ho však zastavila.
-Máš na sebe len boxerky, ja otvorím.
Pozrel sa na seba a uvedomil si, že sa zabudol obliecť. Ale veď to nevadí, kto by teraz mohol prísť. Pomyslel si a sadol si.
Michaela odišla k dverám a Peťo sa za ten čas spokojne napchával raňajkami, ktoré si pripravil. Onedlho počul ako sa vonkajšie dvere zatvorili, tak sa postavil.
-Tak čo, kto to bol? - kričal na mamu, hoci ju ešte ani nebolo vidno.
Keď si ale všimol kto kráča vedľa jeho mamy úplne zmeravel. Anka, stojaca oproti Peťovi, sa tvárila presne tak ako on. S otvorenými ústami hľadela na jeho dokonalé telo a cítila sa, akoby bola v nejakom tranze. Nikdy ho takto nevnímala. Páčil sa jej, to áno. Ale nie takto.
-A sakra.
-Peter mal by si sa ísť obliecť, keďže máš návštevu, - usmiala sa Michaela.
-Jasné mami, - zahanbene odpovedal a rýchlo vybehol po schodch do svojej izby.
-No pekne, teraz si o tebe pomyslí, že si nejaký idiot. Toto sa ti podarilo! - začal si mrmlať hneď ako zatvoril dvere. Vybral zo skrine tepláky a tielko.

-Tak, som oblečený. Ideš hore? - opýtal sa hneď ako vošiel do kuchyne, kde sa Michaela s Ankou na niečom dobre zabávali.
-Jasné, - usmiala sa a okamžite sa aj postavila.Čo to s ňou len robí.
-Poďme, - prehodil a už aj kráčal hore. Anka ho nasledovala až do jeho izby. Keď zatvoril dvere Anna si sadla na kraj postele.
-Sľúbila som ti, že dnes prídem a porozprávame sa.
-Vážne?
-Áno, vážne. Včera si dosť vyvádzal.
-Musel som toho vypiť dosť. Vôbec si nepamätám čo sa stalo, - chytil sa za hlavu a taktiež si sadol, ale na stoličku pri písacom stole. - Ozaj, vďaka, že si ma dotiahla až domov.
-Nevravel si, že si nepamätáš čo sa stalo?
-Áno, vravel. Povedala mi to mama, - usmial sa, - teda, to, ako som sa dostal domov. Nič iné. Vlastne... - zamyslel sa, - na niečo si spomínam.
-Na čo? - zvedavo sa opýtala Anka a dúfala, že to bude to, na čo myslí ona. Na tie bozky. Hoci sa jej nepáčili, nemohla na nich zabudnúť.
-Ja som ťa pobozkal? - opýtal sa zrazu, neisto a trochu zahanbehe.
Takže myslel na to isté. Pamätá si to.
-Áno.
-Prepáč mi. Ja...
-Nie to je v pohode, veď to nie je to najhoršie, čo si včera urobil, - zasmiala sa. No došlo jej, že toto povedať nemala.
-Čože? Anka, čo som urobil? Ihneď mi to povec.
-Teda... nie urobil, ale povedal.
-Anka, - pozrel na ňu prosebne.
-Povedal si mi, že nechceš byť len môj kamarát.
Peter zvesil hlavu a schoval si ju do dlaní. Mlčal. Nemala mu to povedať. Pristúpila k nemu a položila mu ruku na plece.
-Chápem to, bol si opitý, - usmiala sa a Peťo opatrne pozrel na ňu. Nevedel, čo má teraz robiť.
-Ja... - začal, no Anka mu skočila do reči.
-Nie, nechajme to tak.Zabudnime na to a všetko bude ako predtým, - Peter sa postavil a objal ju. Potreboval to urobiť a Anne sa to páčilo. Bude lepšie, keď to bude takto. Tak ako to bolo predým. Potrebuje ju mať pri sebe a nemôže to pokaziť.
Jemne ju od seba odsunul a pousmial sa.
-Anka, mám ťa rád.
-Ja to viem, ale teraz už budem musieť ísť. Karin ostala doma sama.
-A otec? Je v práci?
-Áno.
-Prečo si ju sem nevzala so sebou?
-Hrala sa nejakú hru, tak som jej povedala, že o chvíľu prídem.
-Nebojíš sa o ňu?
-Bojím, práve preto hovorím, že už pôjdem.
-Idem s tebou, - povedal rozhodne Peter.
Anka už nepovedala nič. Nevedela prečo chce ísť s ňou, ale bola v podstate rada.

Autorka: Litzy
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 blogctvrteholky blogctvrteholky | 30. prosince 2012 v 17:45 | Reagovat

hezké, doufám, že bude další díl.. Zalíbilo se mi to.. vypadá to na opravdovou lásku :-)

2 MsBrontofuzik MsBrontofuzik | 1. ledna 2013 v 22:12 | Reagovat

Je to pekné  nič vymyslené na štýl, vezmem si postavu zo seriálu a napíšem príbeh, je to pekný, nový príbeh  Určite píš ďalej, len píš. A ešte si toto prečítaj po sebe (aj ti to pomôže pri písaní ďalšieho dielu, aby si vedela kde pokračovať) a oprav chybičky ;) Len gramatické sú, iné nie. :-) :-) ;-)

3 Litzy Litzy | E-mail | Web | 1. ledna 2013 v 22:23 | Reagovat

[2]: Ďakujem pekne :-) Snažím sa písať správne, gramaticky aj štylisticky, ale niekedy to fakt nejde :D Skúsim to opraviť a pokračovať ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama