Zas a znova - 14.kapitola

2. srpna 2012 v 0:06 | Litzy


-Nie, - odtiahla sa najviac ako to len šlo, - nie, to... nie je to pravda... ty ma neznášaš.
-Litzy, prečo mi neveríš? - opýtal sa jej a keď sa postavila bleskovo sa postavil tiež.
-Ja neviem, - vzdychla si.
John sa k nej priblížil, zasunul jej mokrý prameň vlasov za ucho a objal ju.
-Nebudeme tu predsa stáť takto na daždi, poďme dnu. Ešte mi prechladneš, - povedal jej s jemným náznakom úsmevu.
Prikývla. Držiac Litzy okolo pásu kráčal spolu s ňou smerom k dverám.
-Kde ste vy dvaja zmizli? - vybehol na nich Steve, hneď ako vošli. Z oboch tieklo, vonku poriadne zmokli.
-Steve, ukľudni sa. A pochop čo Liz prežíva, - odpovedal mu pokojne John a odprevadil Litzy do kúpeľne. Podal jej uterák a druhým jej jemne sušil vlasy. - A okrem toho, boli sme vonku asi päť minút, tak nechápem, prečo tak vyvádzaš. Radšej choď Litzy uvariť čaj, - dodal.
-Ach, - prevrátil očami, - idem.
Litzy len nemo hľadela z Johna na Steva a neskôr na dvere, ktoré za sebou Stephen zatvoril.
-Je ti zima? - usmial sa na ňu John.
-Trochu.
-Prinesiem ti niečo suché? Predpokladám, že oblečenie máš v skrini.
-Áno.
-Fajn, tak ja ti niečo prinesiem. Prosím ťa, kým budem preč, nerob žiadne blbosti ako minule so Stevom, jasné?
-Spoľahni sa, - odpovedala mu a pokúsila sa o úsmev.
Ako by aj mohla niečo urobiť. Potrebuje sa s Johnom porozprávať. Vysvetlenie, že ju ľúbi jej ani z ďaleka nestačí. Neverí mu.
John sa ponáhľal, vybral zo skrine prvé tričko, tepláky a mikinu, ktoré videl. Nechcel nechať Litzy ani na chvíľu samu.
Zaklopal na dvere a vošiel dnu. Liz sedela na koberci, ktorý bol uprostred kúpeľne a opierala sa o vaňu.
-V poriadku? - opýtal sa a podal jej oblečenie.
-Vďaka tebe a Stevovi áno, - potiahla nosom a usmiala sa na neho.
Postavila sa a vzala si veci.
-Nechám ťa, aby si sa mohla prezliecť. Ešte vždy platí, že nemáš robiť blbosti, - žmurkol na ňu a opäť vyšiel von.
Zamieril do kuchyne, kde jeho aj Liz už na stole čakal čaj. Steve sedel na stoličke a čakal, kým prídu.
-Tak čo? - opýtal sa Johna.
-Dúfam, že nebude chorá, - sadol si k Stephenovi.
-Nechal si ju samu? - vystrašene sa postavil.
-Áno, - chytil ho za zápästie, - upokoj sa. Nemyslím, že niečo urobí.
-Minule som si to tiež nemyslel, - vytrhol zápästie z Johnovej ruky a vykročil smerom von z kuchyne. Vtom do kuchyne vošla Litzy a Steve si vydýchol. Pribehol k nej a objal ju.
-Si v pohode? - opýtal sa jej.
-Jasné, že som. Prečo by som nemala byť? - nepochopila ho.
-Nemala by si ostávať sama, - odpovedal.
-Preboha Steve! Ja nie som malé decko! Už som sa raz zosypala pri Paulovej smrti a hoci už nemám nikoho, nechcem skončiť opäť v nemocnici s podrezanými žilami, - povedala mu svoje a nervózne si sadla na stoličku vedľa Johna.
-Prepáč, ja som... bojím sa o teba. Nič viac. Aj ty, John, prepáčte mi to.
-Veď ja viem, Steve. A som rada, že ste so mnou, ale nemusíte to zas preháňať, - usmiala sa na neho. - John, s tebou sa chcem ešte porozprávať.
Stephen si uvedomil, že by mal ísť a nechať ich samých.
-Ehm, Liz? Myslím, že mňa tu už potrebovať nebudete, idem domov. Zajtra prídem.
-Nechceš už ostať? - opýtala sa ho a postavila sa.
-Nie, prepáč. Radšej pôjdem. John ostaneš s ňou, však?
John iba prikývol.
-Tak fajn, ahoj Steve, - pozdravila mu a objala ho.
-Maj sa, Stephen, - pozdravil ho aj John.
-Ahojte, zajtra som tu.
Steve odišiel a John čakal, kedy Litzy začne. Chcela sa s ním predsa rozprávať a jemu je úplne jasné o čom.
-Neveríš mi, však? - začal napokon on.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Anka Anka | 3. ledna 2013 v 17:06 | Reagovat

To je krásne, ako na takéto veci chodíš ? :) 8-O

2 Litzy Litzy | E-mail | Web | 3. ledna 2013 v 23:10 | Reagovat

[1]: Ďakujem pekne :-) Ja neviem, mňa to tak napadne a vtedy to píšem..

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama