Zas a znova - 12.kapitola

31. října 2011 v 9:41 | Litzy


Zložil jej prst z pier a naklonil sa k nej. Vedela, čo bude pokračovať a už sa tomu nebránila. Zatvorila oči a nechala ho aby ju pobozkal.
Vtom však niekto zaklopal na dvere izby a John sa od nej bleskovo odtiahol.
-Ďalej, - zvolal, no postavil sa k oknu, otočený chrbtom k dverám.
-Ahojte, - pozdravil im Steve, keď si však uvedomil, že tu sa niečo stalo, keďže obaja sú poriadne zmätený, dodal, - vyrušil som vás?
-Nie Stephen, všetko v pohode, - usmiala sa Liz a snažila sa zachrániť situáciu, - akurát mi John pomáhal dobaliť posledné veci.
-Aha, - snažil sa vyhodiť si z hlavy tú myšlienku, že oni dvaja by spolu niečo mohli mať, tak hneď s úsmevom nadhodil, - tak čo Liz, tešíš sa domov?
-Teším sa skôr na rodičov, nie domov, - zasmiala sa, - je mi tu s vami úžasne, len vďaka vám dvom už toľko nemyslím na Paula, ale rodičia mi už fakt veľmi chýbajú.
-Dnes ich uvidíš, neboj sa, - pristúpil k nej John, usmial sa a objal ku okolo pliec. A Stevovi opäť napadlo, že tí dvaja spolu niečo majú.
-Máš pravdu John, tak poďme, ak si už zbalená. O koľkej majú prísť? - opýtal sa jej Steve a vzal zo zeme tašku s Litzynimi vecami.
-Okolo tretej.
-Fajn, je trištvrte na dva. Akurát to stíhame, - odpovedal John. -Tak poďte.
-Steve, John, pozrite sa sem. Nejaké lietadlo havarovalo, - zavolala Litzy na kamarátov. Keď zbadala na aktualitách správu akosi ju pichlo pri srdci, akoby sa to týkalo jej.
-Zas? Veď nedávno bolo v správach, že nejaké havarovalo. Ukáž? - odpovedal s menším nezáujmom John.
-Áno, viem. Ale toto je už asi iný prípad, - ukázala na dnešný dátum a pozorne čítala článok. - Lietadlo, ktoré dnes o jedenástej odlietadlo z letiska v Miami... - prečítala nahlas a zhrozila sa, - moji rodičia...
-Čože? - nerozumel tomu Steve.
-Moji rodičia dnes okolo jedenástej odlietali z Miami... - do očí sa jej tlačili slzy.
-Litzy upokoj sa. Veď z Miami neodlietalo len jedno lietadlo, - kľakol si John k stoličke a pohladil ju po líci. - Tvoji rodičia sú určite v poriadku a tešia sa na stretnutie s tebou.
S nádejou v očiach sa na neho pozrela.
-Myslíš?
-Určite je to tak, netráp sa.
-Ostanete tu so mnou, kým moji rodičia neprídu? - otočila sa k Stevovi.
-Jasné. Samú by sme ťa tu nenechali, - odpovedal Steve.
-Ďakujem, - Litzy by tu sama ani nevydržala. Celý čas mala pocit, že to havarované lietadlo má niečo spoločné práve s jej rodičmi. No keďže ju obaja presviedčali o tom, že to tak nie je, snažila sa tento pocit potláčať.
Ostali s ňou až do pol siedmej večera. Litzy si už vtedy bola takmer istá, že sa niečo jej rodičom stalo.
-Litzy? Si v poriadku? - potriasol jej plecom John a sadol si k nej na posteľ.
-Ach John, mám hrozne zlý pocit. Niečo je s mojimi rodičmi, cítim to. Naozaj, - odpovedala mu roztraseným hlasom.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama