Zas a znova - 11.kapitola

31. října 2011 v 9:38 | Litzy


Z pohrebu Litzy už len doniesli. Nevládala sama kráčať, ani stáť. Bolo toho na ňu veľa, veľmi veľa. Nepamätala si, ako Paul zomrel, ani to, že sa s Johnom pohádala tesne pred Paulovou smrťou. John sa k nej zrazu správa inak, ráno ju chcel dokonca pobozkať. A teraz... teraz prišla celá uplakaná z Paulovho pohrebu. Neprišla, priniesli ju. Usadili ju na posteľ, inak by sa asi rovno zrútila na zem.
-Litzy, musíš sa upokojiť. Prestaň už plakať. To, čo sa stalo zasiahlo nás všetkých, ale nijako to nezmeníme a život ide ďalej. Donesiem ti čaj na ukľudnenie. John, nepohni sa od nej ani na sekundu! - povedal Steve a pohladil Litzy po líci. Odkráčal do kuchyne a John sa posadil k Liz.
Pozrel sa na ňu, ako tam sedí. Už to nebola tá stará Litzy, ktorá sa hádala s každým, kto jej povedal niečo zlé. Bola to len kôpka nešťastia a za to, ako dopadla môže len on. Keby vtedy netlačil na Paula s tou stávkou, keby jej to nevmietol do tváre s takým šťastím, že jej môže ublížiť. Prisunul sa k nej bližšie a z ničoho nič ju objal. Možno jej to aspoň trochu pomôže.
Litzy nevnímala nič, čo sa deje okolo nej, no Johnove objatie akosi ignorovať nedokázala. Pritúlila sa k nemu a zatvorila oči. Predstavovala si, že ju obíma Paul. Že je tam s ňou. Sama si uvedomovala, že to s ňou ide dolu vodou a nemôže to takto pokračovať. Strhla sa a odtiahla sa od Johna.
-Čo sa stalo, Liz? - opýtal sa zdesene.
-Musím na Paula zabudnúť, - šepkala a slzy jej stekali po lícach. - Ja sa z toho zbláznim, John. Pomôž mi, prosím, pomôž mi, - znovu sa k nemu pritúlila a plakala.
John ani len netušil, ako jej môže pomôcť, hoci by to bol urobil veľmi rád, nevedel ako.
-Ako na neho chceš zabudnúť? - opýtal sa po chvíli mlčania.
-Myslím, - potiahla nosom a odlepila sa od jeho hrude, - že najľahšie na všetko zabudnem, keď si spomeniem, čo sa v ten deň stalo.
V tom sa mu zastavilo srdce. Nie! Zakričalo niečo v jeho vnútri. Ona si nemôže spomenúť, nemôže! Spomenie si na ich hádku a obviní ho z toho, čo sa stalo. A znovu sa všetko pokazí. To nedovolí!
-Nemyslíš, že... by... Nemyslíš si, že lepšie bude, ak to už necháš tak?
-Ale ja potrebujem vedieť, čo sa vtedy presne stalo. Chcem vedieť každý detail.
-Tu máš ten čaj, už si sa upokojila? - kričal z poza dverí Steve a John mu bol za to nesmierne vďačný. Možno Litzy zabudne na to, že si chce spomenúť a nechá to už tak.
O TÝŽDEŇ
-Dnes prídu domov moji rodičia, takže ťa tu viac nebudem otravovať, - povedala s úsmevom Johnovi. Litzy sa už cítila oveľa lepšie, spokojnejšie.
-Vieš dobre, že ma neotravuješ Liz, keby som nechcel aby si tu bola, tak ťa sem ani neprivediem.
-Ale nie si najšťastnejší, že som tu, to nepoprieš. Vidím ti na tvári, že trpíš, vždy keď ma zbadáš. Prečo je to tak John? Urobila som niečo zle?
-Nie, ty si neurobila nič, - odpovedal jej John a už už mal na jazyku, to čo jej chcel povedať mnohokrát, no vždy ho zastavilo vedomie, že ho Litzy znenávidí.
Chvíľu obaja mlčali, no po chvíli Liz vytiahla starú známu tému.
-Prečo sa ku mne správaš takto milo?
-Litzy, - vzdychol si John, - ja to sám netuším. Neviem, ako ti to mám vysvetliť. Vážne, ja... neviem, čo so mnou je. Prepáč.
-Ale...
-Psst! - priložil jej prst na pery a priblížil sa k nej, - nijaké ale, ja to sám nechápem. Rozumieš mi? - opýtal sa jej a stál pri nej úplne blízko.
Zrazu mala pocit, že jej srdce prestalo biť a po niekoľkých sekundách začalo búchať ako splašené, akoby si chcelo tie sekundy vynahradiť.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama