Zas a znova - 8.kapitola

10. srpna 2011 v 23:09 | Litzy



-No, áno, ku mne.

-Ja, John... neviem, ty si... dokedy nezomrel Paul si ma neznášal a teraz, ja tomu vôbec nerozumiem!

-Liz, upokoj sa. Vieš, čo ti vravel lekár, - upozornil ju Steve.

-Chcem len vedieť, čo sa tu, sakra, deje!

-Ale v tomto má Litzy pravdu, John. Je to čudné. Nikdy si sa k nej takto pozorne nesprával.

S týmto John teda vôbec nerátal. Všimli si jeho čudné správanie a on nevie, ako im to má vysvetliť, pretože tomu sám nerozumie.

-Sám by som rád vedel, čo sa to deje. Ale nerozmiem tomu ani ja, neviem ako vám to mám vysvetliť.

Chvíľu všetci mlčali, napokon sa ozval Stepehn.

-Tak Liz, ku komu pôjdeš?

-Chcem zistiť, prečo sa John takto správa. Idem k nemu.


John v jednej ruke držal Litzynu tašku s oblečením a druhou jej otvoril dvere do izby, kde mala teraz byť.

-Budeš spať v tejto izbe. Je to izba pre hostí, nepatrí nikomu. Máš odtiaľ pekný výhľad, - hodil hlavou k oknu. - Moja izba je hneď vedľa, takže, ak budeš niečo potrebovať, budem tam.

-Ďakujem, - odpovedala Liz, ktorá doteraz takmer nevnímala čo jej hovoril. - Prečo ma neznášaš? Teda, neznášal si ma, neviem ako teraz, - opýtala sa ho priamo, čo ho dosť zaskočilo.

-Neviem, čo ti mám na to odpovedať, proste...

-Proste mi povedz pravdu, prečo si ma tak neznášal? Čo som ti urobila?

-Neurobila si mi nič, - postavil sa k oknu. Bol k nej otočený chrbtom.

-Tak prečo potom? - vyzvedala ďalej a presunula sa bližšie k nemu.

Otočil sa. Bola úplne blízko, ich telá sa takmer dotýkali v niekoľkých bodoch. Tep sa mu zrýchlil a srdce takmer vyskočilo z jeho hrude. Cítil ho až niekde v hlave.

Chvíľu hľadel do jej veľkých zelených očí, no potom to viac nevydržal. Obišiel ju a rýchlo vyšiel z izby. Dvere za sebou zabúchol.

Vydýchol si, až keď sedel na posteli vo svojej izbe. Zaboril si hlavu do dlaní a premietlo sa mu v nej všetko, čo sa stalo posledné dva dni. Znovu tá prišerná spomienka na Paulovu smrť, ďalšia spomienka, tentoraz pekná, na objatie po Litzynom ospravedlnení.

-Bože, Liz! Čo sa to so mnou deje? - šepkal.


Litzy si sadla do toho najmenšieho a najneviditeľnejšieho kúta v izbe. Prečo sa toto stalo práve jej. Keby si aspoň pamätala niečo z predchádzajúceho dňa, ale nepamätá si vôbec nič. Oprela si hlavu o stenu a po tváry jej začali pomaličky stekať slzy.


-Steve, musíš mi pomôcť! - začal John hovoriť hneď, ako Steve zodvihol telefón.

-Čo sa deje, John?

-Ja neviem, čo je so mnou. Zrazu k Litzy niečo cítim a ja neviem vôbec definovať, čo to je. Sám vidíš, ako sa k nej správam! A ona chce vedieť, čo je za tým. A tiež chce vedieť, prečo som ju nenávidel.

-John, chcel si si ju zobrať k sebe, musíš to teraz vydržať. Nemôžeš teraz cúvnuť.

-To mi je jasné. Ja len... chcem proste zistiť, čo sa so mnou deje. Stephen, pomôž mi.

-Nezaľúbil si sa do nej, náhodou?

-Čože?

-No vieš, to je jediné rozumné vysvetlenie na to, ako sa správaš. Si do Litzy zaľúbený.

-Nie! Nie, to nie je možné! Ja predsa... neľúbim ju! A už viem, prečo sa takto správam!

-Áno? Tak prečo?

-Sľúbil som Paulovi, že sa o ňu postarám!

-Ale no tak John. Chceš oklamať sám seba.

-Steve! Nemôžem byť do nej zaľúbený! - povedal a vtom sa jeho pootvorené dvere otvorili ešte viac.
Stála v nich ona - Litzy.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Ciess Ciess | 11. srpna 2011 v 11:48 | Reagovat

Ja to mozem citat cely den :-D  :-D  :-D

2 Amanda Amanda | 11. srpna 2011 v 12:29 | Reagovat

ja tiež :-D  :-D  :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama