Zas a znova - 7.kapitola

9. srpna 2011 v 21:54 | Litzy



Stephen s náznakom úsmevu prikývol, načo sa John postavil a so strachom vkročil do izby.

-Chcela si sa so mnou rozprávať? - opýtal sa nesmelo. Nervozita? Opäť?

-Áno. John, chcem sa ti ospravedlniť.

Toto ho zaskočilo ešte viac, ako to, že sa s ním vôbec chcela baviť. Ona sa mu chce ospravedlniť? A za čo? Za čo sa už len ona má ospravedlňovať jemu? On by sa jej mal ospravedlniť, ale to čo urobil by mu neodpustila, tak radšej nie...

-Ty sa mi chceš...- nedopovedal a sadol si k nej na posteľ.

-Ospravedlniť. Ja viem, nemala som byť k tebe taká zlá. Ale, ja si naozaj nepamätám, čo sa včera stalo. Už mi to síce Steve povedal, no... Prepáč, naozaj.

-V pohode Liz, zabudni na to.

-Mrzí ma to, nechcela som. Prepáč.

-Hovorím ti, nechaj to tak. Nemám ti čo odpúšťať, tak na to zabudnime obaja, okej? - šibalsky na ňu žmurkol.

-Myslíš to vážne?

-Smrteľne vážne, - pousmial sa.

Liz sa k nemu naklonila aby ho mohla objať, to ho však zmiatlo ešte viac. Nevedel čo má robiť, srdce mu začalo splašene búchať. Čo teraz? Obíme ju? Neobíme? Čo má robiť?

Objal ju. Položila si hlavu na jeho hruď a on sa snažil upokojiť, aby nespozorovala jeho zmätenosť.

Litzy si to však všimla, nič mu ale nehovorila. Len sa sama seba pýtala, či je v poriadku. Nahlas túto otázku nevyslovila. Zrazu si však uvedomila, čo sa deje. Obíma ho, je to John Giller a ona ho obíma. Ten John Giller, s ktorým sa ešte pred niekoľkými dňami nemohla vystáť, ten John Giller, do ktorého bola tak beznádejne zamilovaná a on ju ignoroval. Je to možné? Prečo sa toto deje? Prečo jej to dovolí?

Odtiahla sa od neho, oči sa mu leskli. On plače? Áno, plače. Po líci sa mu skotúľala malá slza, no on si ju rýchlo zotrel.

-John? Si v poriadku? - zneistela. John Giller plače? Ten namyslený chlapec... plače?!

Ďalšia slza. Tentoraz mu ju zotrela ona. Pozeral sa jej priamo do očí aj ona jemu. Čo to má byť? Ani raz jej neuhol pohľadom, pozeral na ňu vytrvalo, akoby jej chcel niečo povedať, ale nevedel ako.

Vzápätí si ju pritiahol k sebe a objal tu veľmi tuho, až nemohla dýchať. Chcela ho na to upozorniť, ale nechala to tak. Ničomu nerozumela. No aj napriek tomu sa jej to páčilo. Obíma ju. Nemala by byť preto šťastná, Paul zomrel len včera, hoci sa na to nepamätá.

-John?

Spamätal sa. Pustil ju a postavil sa z postele.

-Prepáč mi to, prepáč, - zotrel si slzy, ktoré mu stekali po lícach.

Otočil sa a smeroval k dverám.

-John, počkaj!

Nezastavil, ani sa neobzrel. Otvoril dvere a vybehol von.


-Ďakujem, že ste tam boli celý čas so mnou, - povedala Litzy, keď vošli do domu. Konečne je doma. Boli to síce len dva dni v nemocnici, ale aj tak má toho dosť.

-Ja som tam bol s tebou rád, - odpovedal jej ako prvý John a položil jej tašku na posteľ.

Litzy a Steve sa pozreli na seba. John sa od Paulovej smrti zmenil a to poriadne. Ani jeden z nich netuší, čo za tým je. Ale sú radi, že je to tak.

-Mali by ste si oddýchnuť, obaja. Dve noci ste nespali, - ozvala sa po chvíli Liz.

-Samú ťa tu nenecháme, - začal Steve, - ak chceš, môžeš ísť ku mne domov a budeš s... - nedokončil, pretože John mu skočil do reči.

-Alebo môžeš ísť ku mne. Mama s Cathy a Anny išli dnes preč a prídu o týždeň. Takže som doma sám.
-Ehm, k tebe? - opýtala sa Liz.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Ciess Ciess | 11. srpna 2011 v 11:47 | Reagovat

Hustéééééééé :-)  :-)  :-)  :-)  :-)  8-)  8-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama