Zas a znova - 5.kapitola

7. srpna 2011 v 15:35 | Litzy




-Vaša krv nakoniec nebola potrebná. Litzy sa začala zotavovať sama. Má silný organizmus a už je stabilizovaná.

John sa zrazu úple prebudil a cítil sa ako znovuzrodený. Mal pocit, že keby nebol v nemocnici rozkričí sa na plné hrdlo. Oči sa mu rozžiarili.

-Podpíšete mi súhlas, aby sme mohli vašu krv použiť v iných prípadoch? - opýtal sa ešte doktor a podával mu papier s perom, ale to už ho John vôbec nevnímal a len neprítomne podpísal s úsmevom na perách papier.

-Ďakujem, - zašepkal, keď doktor odchádzal.

Do očí sa mu tlačili slzy šťastia. Vytiahol mobil z pravého vrecka a vytočil Stephenovo číslo.

-Stephen, spíš?

-Nie, nie nespím. Som u Sue. Čo sa stalo?

-Liz bude v poriadku. Je stabilizovaná, zvláda to veľmi dobre, - vravel do telefónu s nesmiernou radosťou.

Steve si s úľavou vydýchol.

-Vďakabohu, - zašepkal, - John, nemôžem ešte prísť. Potrebujú tu vybaviť nejaké detaily, budem im pomáhať. Ostaneš tam, keby sa Liz náhodou prebrala alebo...

-Nikoho nemusíš volať, - skočil mu do reči John, - ja s ňou ostanem.

-Dobre teda, končím. Posnažím sa, aby som sa čo najskôr vrátil.

-Nemusíš sa ponáhľať, budem s ňou do kedy bude treba.

Znovu tá ochota. John si vôbec nevie vysvetliť, čo sa s ním deje. Pôjde k Litzynej izbe, možno mu dovolia pozrieť sa na ňu.

Práve keď k nej prišiel z izby vyšiel doktor, ten, ktorý mu povedal, že je Litzy v poriadku.

-Pán doktor! - oslovil ho.

-Áno?

-Mohol by som... chcel by som... môžem vidieť Litzy?

Nervozita? Toto ešte v živote nezažil. Teda, nie v prípade dievčaťa.

-Viete, nie ste jej príbuzný, - začal opatrne lekár.

-Ja viem, viem. Ale, chcel by som ju vidieť, len na chvíľku.

-Len pár minút, - povedal nakoniec a otvoril mu dvere do Litzynej izby, - je možné, že sa čoskoro preberie. Ak by sa prebrala, okamžite zavoláte sestru alebo mňa.

-Spoľahnite sa.

John vošiel do izby. Keď ju zbadal, srdce sa mu rozbúchalo ako nikdy. Pozeral sa na ňu s bolesťou v očiach. Preboha, čo som to spravil? Pomyslel si. Paul zomrel len kvôli mne a ona tu teraz tiež leží pre mňa!

Pristúpil k posteli a prisunul k nej stoličku. Sadol si. Chvíľu na ňu nemo hľadel, veď čo by aj povedal. A aj keby povedal. Bolo by to zbytočné, pretože ho nepočuje. Alebo počuje?

Chytil ju za ruku. Nie, toto nemal robiť! Keď sa jej dotkol, keď pocítil teplo jej tela, znovu sa v ňom prebudila tá ľutosť. Výčitky svedomia, alebo ako to nazvať.

-Litzy, - vzdychol si, - prepáč, ja som nechcel... - zrazu si spomenul na film, ktorý nedávno pozeral s Cathy. Ľudia v bezvedomí vraj počujú, čo im vravia ostatní. Možno to nebude pravda, ale aj tak by to nemal riskovať. Nikdy mu to neodpustí.

Sklonil hlavu k jej ruke a nežne jej ju pobozkal. Keď sa pozrel na jej obviazané zápästie, do očí sa mu tlačili slzy a on ich rázom nemohol zadržať.

-Prepáč, - zašepkal so sklonenou hlavou. Slzy mu kvapkali až na jej ruku, ktorú slabo zvieral v tej svojej.

Sedel tam a plakal. Takmer hodinu sedel pri nej. Sľúbil doktorovi, že tu bude pár minút a je tu už celú hodinu. Bola tu aj sestra, ale len sa pozrela a odišla. Myslí si, že spolu chodia. Mohlo to tak byť. Mohlo, keby John nebol taký sebec.

Liz sa okolo piatej pomrvila a keďže pocítila na svojej ruke mokré kvapky, Johnove slzy, pomaly otvorila oči. Rozhliadla sa a zbadala Johna so skolenou hlavou pri jej ruke. Čo tu ten robí? Pomyslela si. Veď ma neznáša. Vytiahla si ruku z pod tej jeho.

John zodvihol hlavu a jemne sa usmial, keď zbadal, že Litzy je hore. Pretrel si oči a zotrel slzy z líc.

-Čo sa stalo? - opýtala sa ho a na čele mala vrásku od toho ako sa mračila. Prišlo mu to rozkošné a tak sa opäť pousmial. Mlčal.

-Budeš sa tu celý čas takto priblblo usmievať alebo mi odpovieš?

Opäť si spomenul na to, že za všetko môže on. Zvážnel a postavil sa.

-Hej! Kam ideš?

-Lekár povedal, že keď sa prebudíš, musím ho zavolať, - využil to, čo mu povedal lekár, aby mohol zmiznúť. - Tak, ja... no.. idem teda zavolať toho.. ehm, doktora.

Vyšiel z izby. Sakra! Čo to malo byť? Ruky sa mu klepali od nervozity.


-Pán doktor, čo sa stalo? A kde je Paul? - opýtala sa Liz, hneď ako vošiel doktor do jej izby.

Doktor vo vedomí, že Paul je John odpovedal:

-Šiel asi do bufetu. Prišiel za mnou, že ste sa prebudili a povedal, že príde o pár minút späť. Ako sa cítite?

-Mohli by ste ho potom poslať za mnou? A je mi dobre. Kedy ma pustíte?

-Samozrejme. Myslím, že si Vás tu necháme ešte do zajtra.

-Ach, - vzdychla si Litzy. Chcela byť s Paulom, vôbec si neuvedomovala, že Paul už nežije. Proste na to zabudla a chce byť s ním.

-Fajn, tak ja idem po Vášho priateľa. Keby ste niečo potrebovali, kľudne sa obráťte na sestru.

-Ďakujem.


John zaklopal na dvere a vošiel do Litzynej izby.

-Liz? Doktor vravel...- nenechala ho však nič dopovedať.

-Kde je Paul? Povedala som doktorovi, že chcem vidieť Paula, nie teba!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Ciess Ciess | 11. srpna 2011 v 11:46 | Reagovat

pekné

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama