Zas a znova - 10.kapitola

14. srpna 2011 v 22:13 | Litzy



Odvrátila hlavu a pokúsila sa upokojiť splašené srdce.

John ju pustil.

-Prepáč, Lizty. Ja vážne neviem, čo to...- ospravedlňoval sa John.

-Nevadí, to je v poriadku.

-Ale...

-Zabudni na to a viac sa o nič podobné nepokúšaj! - zasyčala. To Johna zaskočilo. Nemyslel si, že bude takto prudko reagovať. Ona sama si neuvedomovala, ako vyznela jej reakcia. Všimla si jeho vyplašený výraz.

-Prepáč, nemyslela som to tak. Ja...

-Je to moja chyba. Nechajme to radšej tak.

-Mhm, - prikývla.

-Nie si hladná? Dám ti niečo jesť, poď dole, - zmenil tému John a hneď aj kráčal k schodom. Liz ho len ticho nasledovala.


-No tak čo, ako si sa vyspala? Poprvý krát u Johna, - pousmial sa Steve a hodil očkom po Johnovi, ktorý stál za kuchynským pultom a pripravoval niečo na obed. Pre Liz to však boli skôr raňajky.

Bolo okolo jedenástej. Stephen prišiel, aby sa opýtal ako sa Liz mala a rovno si chcel overiť, či je naozaj pravda, čo si myslí, teda, že je John do nej zaľúbený.

-Celkom fajn, spalo sa mi dobre. Také ticho som ráno ešte v živote nezažila, - zasmiala sa. - Naši vstávajú dosť skoro, ja jediná som taký spachtoš.

John, otočený chrbtom k nim, sa pousmial. Litzy je naozaj spachtoška, vstala tesne pred tým, ako prišiel Steve. Nechcel ju budiť skôr, pretože prežíva dosť ťažké obdobie. Už len kvôli Paulovi, no aj kvôli tomu, čo sa stalo včera. A dnes... dnes pochovajú Paula. Pôjde na pohreb aj Liz? Musí sa porozprávať so Stephenom. Úsmev z tváre mu opadol.

-Nech sa páči, - položil pred Litzy tanier s omeletou. - Nie je to síce nič extra, ale nič iné tu nemám. Steve, naberiem aj tebe.

-Nie, ďakujem. Jedol som doma.

-Steve, dnes je...

-Ja viem.

-Čo? O čom sa rozprávate? - opýtala sa Liz a vložila si do úst trochu z omelety. Bola dobrá, naozaj dobrá.

-Liz, dnes je Paulov pohreb, - odpovedal jej opatrne Stephen. - Ale, myslím, že ty radšej ostaneš tu. Buď so mnou alebo s Johnom.

-Nie! - pokrútila hlavou Liz, hneď ako dopovedal, - na to rovno zabudni! Viem, že sa síce nepamätám, čo sa stalo. Ale ak Paul... pôjdem na jeho pohreb!

-Veď preto, že si nepamätáš čo sa stalo, chceme zabrániť tomu pocitu. Podrezala si si žily, chceš aby sa to znovu zopakovalo? - pridal sa John a pritiahol si stoličku k Litzy.

-Nezopakuje sa to, prisahám. Ale chcem ísť na jeho pohreb, prosím, dovoľte mi to. Je to naposledy, čo ho uvidím. Prosím, - prosíkala. A hoci tí dvaja vedeli, že by nemala ísť, uvedomovali si aj to, že má pravdu. Bude to naposledy.

Vymenili si spýtavé pohľady a po chvíli John prehovoril.

-Dobre. Vezmeme ťa na pohreb, ale po ňom neostaneš ani sekundu sama. A aj na wécko budeš chodiť len so sprievodom, jasné? - usmial sa na ňu.

-Ste kamoši, ďakujem, - opätovala im úsmev.

Johnovi sa výraz tvári zmenil, hneď ako začul slovo kamoši. Takže takto ma berie, ako kamoša. Pomyslel si.

Litzy si všimla zmenu jeho výrazu.

-John? Čo sa stalo?

-Ale nič, - usmial sa, trochu silene, ale predsa, - nič, len som si uvedomil, že Paul tu už s nami nebude.
-Hm, aha, - odpovedala a aj jej výraz sa razom zmenil.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 *Siska* *Siska* | Web | 20. srpna 2011 v 16:03 | Reagovat

je pekne a inak mas tu pekny dess

2 temperance temperance | Web | 29. srpna 2011 v 10:51 | Reagovat

Ahoj, je u mňa vyhodnotenie súťaže:

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama